Ukončenie živnostenského oprávnenia je v aplikačnej praxi často nesprávne spájané so zánikom všetkých daňových povinností fyzickej osoby. Tento záver však nemá oporu v platnej právnej úprave. Jedným z najčastejších omylov je predpoklad, že ukončením živnosti dochádza automaticky aj k deregistrácii daňovníka na daň z príjmov. Pozor, pri fyzických osobách však deregistrácia na daň z príjmov nikdy nenastáva automaticky zo zákona. 

Evidenčný charakter oznámenia zo živnostenského úradu 

Daňový úrad je v prípade ukončenia živnosti fyzickej osoby síce informovaný prostredníctvom oznámenia zo živnostenského úradu, avšak táto informácia má výlučne len evidenčný charakter a sama o sebe nespôsobuje zánik registrácie na daň z príjmov. Dôvodom je skutočnosť, že samotné ukončenie živnostenského oprávnenia neznamená automaticky, že daňovník prestal dosahovať zdaniteľné príjmy, alebo ich v budúcnosti nemôže dosahovať. Z pohľadu ZDP nie je rozhodujúcim kritériom existencia živnostenského oprávnenia, ale existencia alebo predpoklad existencie príjmov, ktoré sa považujú za príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov („ZDP“). 

Pod ustanovenie § 6 ZDP patria viaceré typy aktívnych príjmov fyzickej osoby, najmä: 

• príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), 

• príjmy z prenájmu nehnuteľností (§ 6 ods. 3 ZDP), 

• iné príjmy z činností, ktoré majú charakter samostatnej a opakovanej zárobkovej činnosti. 

Z praktického hľadiska je teda kľúčové, že registrácia na daň z príjmov sa nevzťahuje výlučne na živnosť, ale aj na širší okruh príjmov subsumovaných pod § 6 ZDP. 

Zachovanie daňovej registrácie po ukončení živnosti 

Ak bola fyzická osoba v minulosti registrovaná na daň z príjmov ako SZČO z titulu poberania príjmov podľa § 6 ods. 1 alebo 2 ZDP, pridelené daňové identifikačné číslo jej zostáva zachované. V prípade, že po ukončení živnosti začne dosahovať príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP alebo tieto príjmy už dosahuje, nevzniká jej povinnosť opätovnej registrácie, keďže registrácia na daň z príjmov už existuje. Práve z tohto dôvodu daňový úrad nemôže následne po ukončení živnosti vykonať deregistráciu daňovníka  automaticky len na základe oznámenia o ukončení živnosti zo Živnostenského úradu. Finančná správa totiž nemá istotu, že daňovník nedosahuje aj iné typy príjmov ako sú napr. príjmy z prenájmu alebo ich nezačne príjmy dosahovať bezprostredne po ukončení podnikania, prípadne že už v čase registrácie nevykonával inú činnosť spadajúcu pod § 6 ZDP. Pokiaľ daňovník výslovne po ukončení svojej živnosti nepožiada o deregistráciu z dane z príjmov, je naďalej považovaný za registrovaný subjekt. Z toho mu vyplývajú viaceré procesné povinnosti, najmä povinnosť uskutočňovať komunikáciu s finančnou správou výlučne elektronickými prostriedkami v celom rozsahu. Prípadné následné podanie  daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby v papierovej podobe by nebolo zo strany finančnej správy akceptovateľné, a to aj napriek skutočnosti, že v danom zdaňovacom období poberal len príjmy z prenájmu. Platná právna úprava tak v tomto smere jednoznačne prenáša zodpovednosť za ukončenie registrácie na daňovníka, nie na správcu dane. Deregistrácia na daň z príjmov sa realizuje výlučne na základe aktívnej žiadosti daňovníka; správca dane k tomuto kroku nepristupuje z úradnej povinnosti.  

Ukončenie živnostenského oprávnenia predstavuje administratívny úkon v oblasti podnikania, nie však automatický zánik daňovej registrácie. Daňový úrad vychádza z princípu potenciálnej existencie zdaniteľných príjmov, a preto registráciu na daň z príjmov neruší ex offo. Z hľadiska daňovej praxe platí, že kým daňovník formálne nepožiada o deregistráciu, zostáva naďalej vedený ako registrovaný subjekt, so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú. Ide síce o formálny krok, jeho zanedbanie však môže mať významné praktické a sankčné dôsledky.