🎙️ Vypočujte si tento článok v audioverzii 🎙️

Slovenská republika aktuálne hľadá nové mechanizmy na konsolidáciu verejných financií a posilnenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Po implementácii dane zo sladených nápojov a dane z finančných transakcií sa do diskusie dostáva ďalší nástroj, ktorý doposiaľ v slovenskom daňovom systéme absentoval – digitálna daň. Jej cieľom je spravodlivejšie zdaňovanie nadnárodných technologických spoločností a digitálnych platforiem, ktoré generujú významné tržby na lokálnom trhu. Slovensko sa týmto krokom opätovne inšpiruje praxou viacerých členských štátov Európskej únie, ktoré tento typ dane už úspešne zaviedli ako doplnkový zdroj príjmov verejných rozpočtov. Sadzba digitálnej dane sa viacerých európskych krajinách (napr. Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Španielsko) pohybuje na úrovni 3 až 5 % z vybraných príjmov. 

Čo je digitálna daň? 

Digitálna daň je označenie pre osobitný typ dane, ktorá sa zameriava na zdanenie tržieb digitálnych spoločností (najmä nadnárodných technologických platforiem), ktoré pôsobia na trhu konkrétnej krajiny, no často tam nemajú fyzickú prítomnosť. Na rozdiel od klasickej dane z príjmu, ktorá sa platí tam, kde má firma sídlo alebo stálu prevádzkareň, digitálna daň sa viaže na obrat z digitálnych služieb generovaný v konkrétnej krajine. Typicky sa uplatňuje na online reklamu, sprostredkovanie služieb cez digitálne platformy alebo predplatné streamovacích služieb. 

Argumenty za zavedenie digitálnej dane 

• Férovosť – digitálne giganty by prispeli k daňovým príjmom rovnako ako lokálne podniky, ktoré majú častokrát oveľa vyššie daňové zaťaženie (v dôsledku odvodu dane z príjmu a DPH). 

• Dodatočné príjmy pre štát – Slovensko by mohlo získať nové zdroje na financovanie konsolidačných opatrení. 

• Podpora konkurencie – zavedením dane sa vyrovnávajú podmienky medzi globálnymi platformami a domácimi firmami. Cieľom je okrem iného dosiahnuť spravodlivejšie prerozdelenie daní medzi jednotlivými krajinami, v ktorých pôsobia. 

• Prechodné riešenie – daň môže preklenúť obdobie, kým sa nezavedie jednotný globálny mechanizmus v rámci OECD (tzv. Pillar I). 

Riziká a nevýhody 

• Možné zvýšenie cien pre spotrebiteľov – firmy môžu reagovať zvýšením cien pre zákazníkov, kedy môžu daň premietnuť do poplatkov za reklamu či služby. 

• Diplomatické napätie s USA – keďže väčšina digitálnych gigantov má sídlo v USA, a tieto krajiny môže vnímať daň ako diskriminačnú. 

• Riziko dvojitého zdanenia – pokiaľ nebude daň zosúladená s medzinárodnými dohodami, môže vzniknúť právna kolízia. 

• Krátkodobé riešenie – zavedenie národnej dane môže spôsobiť neistotu, ak sa neskôr bude musieť harmonizovať s globálnym riešením OECD 

Slovensko už implementovalo tzv. dorovnávaciu daň v rámci OECD Pillar II, ktorá garantuje minimálnu úroveň zdanenia veľkých nadnárodných skupín vo výške 15 % zdanenie. Diskusia o digitálnej dani sa preto vedie predovšetkým v kontexte Pillar I, ktorý má ambíciu spravodlivejšie rozdeliť zisky digitálnych firiem medzi krajiny, kde skutočne pôsobia. Zavedenie digitálnej dane by tak mohlo byť len dočasným riešením, ktoré posilní verejné financie, no zároveň prinesie aj nové výzvy v oblasti diplomacie a regulácie. Na druhej strane je nevyhnutné pristupovať k implementácii digitálnej dane s vysokou mierou obozretnosti. 

Náš tím odborníkov neustále sleduje všetky pripravované zmeny v oblasti zdaňovania digitálnych služieb. Vďaka tomu Vás vieme informovať medzi prvými, poskytnúť jasné vysvetlenia a odporúčania a pripraviť Vaše podnikanie na nové pravidlá v dostatočnom predstihu. Sledujte nás a získajte istotu, že legislatívne novinky Vás nezaskočia, ale naopak – stanú sa príležitosťou pre ďalší rozvoj Vašej spoločnosti.