Odo dňa 01.04.2025 nadobudol účinnosť nový zákon č. 25/2025 Z.z. Stavebný zákon (ďalej len „Stavebný zákon“). Stavebný zákon zavádza nové procesy v stavebnom konaní a nové definície stavieb, účastníkov stavebného konania a osoby zúčastňujúce sa v procese výstavby stavieb.

Drobné stavby, jednoduché stavby a vyhradené stavby

Členenie stavieb je dôležité najmä preto, lebo v pri každom druhu stavby sa v procese výstavby uplatňujú rozdielne práva a povinnosti osôb zúčastňujúcich sa na výstavbe.

Stavebný zákon člení stavby z pohľadu ich zložitosti na:

Drobné stavby – drobné stavby sú také, ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť svoje okolie. Stavebný zákon demonštratívne v ustanovení § 2 ods. 4) vymenúva, ktoré stavby sa považujú za drobné stavby, pričom ide najmä o tieto stavby:

• Prízemné stavby, konštrukcie a zariadenia alebo výrobky zmontované na mieste ich osadenia a pevne spojené so zemou, ak zastavaná plocha týchto stavieb nepresahuje 50m2 a výšku 5m;
• Podzemné stavby ak zastavaná plocha týchto stavieb nepresahuje 25m2 a hĺbku 3m;
• Stavby na lesných pozemkoch slúžiace na lesnú výrobu a poľovníctvo, ak zastavaná plocha týchto stavieb nepresahuje 50m2 a výšku 5m;
• Oplotenie z pevných nepriehľadných materiálov do výšky 1,6 m;
• Oplotenie z ľahkých priehľadných materiálov do výšky 2 m;
• Elektrická, telekomunikačná, vodovodná, plynová a kanalizačná prípojka;
• Informačné a reklamné tabule, ktorých informačná plocha je maximálne 20 m2;
• Nabíjacie stanice pre elektromobily s celkovým maximálnym výkonom do 22kW;
• Zariadenia na výrobu elektriny, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalovaným výkonom maximálne do 100 kW vrátane

Jednoduché stavby – sú také stavby, ktoré nemajú výrazný vplyv na svoje okolie. Stavebný zákon taxatívne v ustanovení § 2 ods. 6) vymenúva, ktoré stavby sa považujú za jednoduché stavby, pričom ide o tieto stavby:

• Bytové budovy s najviac troma bytmi, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2a majú najviac dve nadzemné podlažia – tieto stavby môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie alebo ustúpené podlažie;
• Stavby na individuálnu rekreáciu, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2a majú jedno nadzemné podlažie – tieto stavby môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie alebo ustúpené podlažie;
• Zmontované výrobky alebo konštrukcie pevne spojené so zemou, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 6 m;
• Prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m, ak ich môže užívať najviac však 30 osôb;
• Oporné múry s maximálnou výškou 3m;
• Podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbku 6 m, ak ich môže užívať najviac však 30 osôb;
• Informačné a reklamné tabule, ktorých informačná plocha je viac ako 20 m2;
• Nabíjacie stanice pre elektromobily s celkovým výkonom nad 22kW;
• Zariadenia na výrobu elektriny, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW;
• Trafostanice;
• Podzemné a nadzemné elektrické, telekomunikačné alebo plynárenské vedenia
• Vyhradené stavby – sú budovy alebo inžinierske stavby, ktoré sú technologicky náročné a ktoré z hľadiska rozsahu stavebných prác potrebujú organizovanie a koordináciu výstavby. Stavebný zákon taxatívne v ustanovení § 2 ods. 8) vymenúva, ktoré stavby sa považujú za vyhradené stavby.

Zároveň Stavený zákon člení stavby z pohľadu ich stavebno-technického vyhotovenia a ich hlavného účelu využívania na:

• Budovy – budova je zastrešená stavba určená a vhodná na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, pričom budovy sa členia na bytové budovy a nebytové budovy. Bytovými budovami sú všetky budovy, ktorých aspoň polovica podlahovej plochy slúži na trvalé bývania a všetky ostatné budovy, ktoré nie sú bytovými budovami sa považujú za nebytové budova.
• Inžinierske stavby – sú stavby, ktorá nie sú budovami. Inžinierskymi stavbami sú najmä pozemné komunikácie, stavby dráh a stavby na dráhe, letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia, vodné stavby, líniové stavby, siete technického vybavenia územia, banské stavby, stavby ťažkého priemyslu, športoviská a informačná konštrukcia.

Jednotlivé členenie a číselné identifikačné kódy budov a inžinierskych stavieb je upravené vo Vyhláške Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR č. 59/2025 o členení stavieb, ktorá nadobudla účinnosť 01.04.2025.

Každý druh stavby podľa vyššie uvedeného členenia prináša so sebou v procese stavebného konania alebo v procese výstavby rozdielne práva a povinnosti či už vlastníka, stavebníka alebo projektanta, alebo osôb zúčastňujúcich sa na výstavbe stavieb.

Prečo si vybrať nás?

• Profesionálny prístup: Naša advokátska kancelária má dlhoročné skúsenosti v oblasti stavebného práva a komplexného právneho poradenstva. Náš tím skúsených právnikov zabezpečuje odborné právne poradenstvo podporené rokmi skúseností v tejto oblasti.
• Komplexnosť a efektívnosť: Zabezpečíme všetky potrebné zákonné povinnosti, aby ste sa mohli sústrediť na iné podnikateľské aktivity.
• Transparentnosť a bezpečnosť: Každý krok je riadne zdokumentovaný a uskutočnený v súlade s platnou legislatívou, čo minimalizuje riziko právnych problémov.

Zameranie na klienta: Priorizujeme Vaše ciele a udržiavame Vás informovaných a zapojených počas celého procesu. Zameriavame sa na pochopenie jedinečných potrieb klienta a poskytovanie jasných a strategických riešení na každom kroku. Klientov vnímame ako partnerov a preto ich záležitosťami žijeme ako svojimi vlastnými.

Nezmeškajte žiadnu príležitosť – zabezpečte svoju právnu istotu už dnes!

Kontaktujte nás za účelom konzultácie a zistite, ako Vám môžeme pomôcť v oblasti stavebného práva.