Trh práce prechádza významnou transformáciou, ktorá je determinovaná najmä rozvojom digitálnych technológií, mobilných aplikácií a nových foriem organizácie práce. Platná právna úprava dlhodobo nedokázala adekvátne reflektovať špecifiká týchto foriem práce, najmä pokiaľ ide o postavenie osôb vykonávajúcich činnosť prostredníctvom digitálnych platforiem,  akými sú napríklad Uber, Wolt a ďalšie obdobné platformy. V praxi preto značná časť osôb pracujúca pre digitálne platformy pôsobí ako samostatne zárobkovo činné osoby, prípadne prostredníctvom jednoosobových obchodných spoločností. Charakter ich činnosti však v mnohých prípadoch vykazuje znaky závislej práce, najmä pokiaľ ide o mieru riadenia, kontroly a určovania podmienok výkonu práce zo strany platformy.  Napriek tejto skutočnosti dotknuté osoby často nepožívajú právnu ochranu a garancie, ktoré sú poskytované zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu, čo v aplikačnej praxi vyvoláva otázky týkajúce sa správnej kvalifikácie týchto vzťahov. 

Na uvedené skutočnosti zareagovala legislatívna iniciatíva na úrovni Európskej únie, konkrétne smernica o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy, ktorá je v súčasnosti transponovaná už aj do právneho poriadku Slovenskej republiky prostredníctvom návrhu zákona o práci vykonávanej prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem, ktorý bol schválený vládou SR 6.5.2026, čím bol posunutý na prerovnanie do Národnej rady SR. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 2.12.2026. 

Ide o zásadný posun v oblasti posudzovania pracovnoprávneho statusu osôb vykonávajúcich činnosť prostredníctvom digitálnych platforiem, a to najmä v sektore dopravných, kuriérskych a online služieb. Cieľom tejto legislatívy je zavedenie tzv. právnej domnienky pracovnoprávneho vzťahu. V zmysle tohto mechanizmu sa v prípadoch, keď faktický výkon činnosti vykazuje znaky závislej práce, predpokladá existencia pracovnoprávneho vzťahu, pričom dôkazné bremeno o opaku bude znášať digitálna platforma ako objednávateľ práce. 

Uvedená koncepcia predstavuje významnú zmenu oproti doterajšej praxi, keď dôkazné bremeno spravidla znášala fyzická osoba vykonávajúca činnosť. Jej cieľom je eliminovať fenomén tzv. falošnej samostatnej zárobkovej činnosti a zabezpečiť primeranú mieru ochrany osôb, ktorých postavenie sa de facto približuje postaveniu zamestnanca. 

Z aplikačného hľadiska možno očakávať, že navrhovaná právna úprava bude mať zásadný vplyv na existujúce obchodné modely založené na spolupráci so SZČO, a to najmä v prípadoch, kde výkon činnosti vykazuje znaky závislej práce. V týchto situáciách bude potrebné prehodnotiť právne nastavenie vzťahov, vrátane zmluvnej dokumentácie, ako aj súvisiace daňové a odvodové implikácie. 

Záver: Na aké zmeny sa treba pripraviť? 

• Zosúladenie zmluvných vzťahov, interných procesov a technologických nástrojov s požiadavkami novej legislatívy – pre digitálne platformy (napr. Bolt, Wolt) ako aj osoby vykonávajúce pre ne činnosť. 

• Zavedenie kontrolného mechanizmu 

Národný inšpektorát práce začne vykonávať systematický dohľad nad dodržiavaním zákona, vrátane uplatňovania právnej domnienky existencie pracovnoprávneho vzťahu v prípadoch naplnenia znakov závislej práce. 

• Rozšírenie regulačných a informačných povinností 

Digitálne platformy budú povinné registrovať svoju činnosť voči príslušným orgánom verejnej správy, zabezpečiť transparentnosť fungovania svojich algoritmických systémov a viesť relevantnú evidenciu o výkone činnosti prostredníctvom platformy.