Od 1. januára 2025 došlo k pomerne rozsiahlym zmenám v oblasti registrácii za platiteľa DPH. Tuzemská zdaniteľná osoba sa po novom stáva platiteľom dane prekročením obratu:

• 50 000 eur – platiteľom dane sa stáva od prvého dňa nasledujúceho roka;
• 62 500 eur – platiteľom sa stáva dodaním tovaru alebo služby, ktorým bol tento obrat prekročený, resp. okamžite.

Obrat pre účely DPH sa už tiež sleduje na báze kalendárneho roka (od. 1. januára daného roka), nie za posledných 12 mesiacov, ako tomu bývalo v minulosti. Okrem bežných zdaniteľných dodaní sú súčasťou obratu vo všeobecnosti aj poisťovacie a finančné služby, ktoré sú od dane oslobodené. Zo znenia zákona však vyplýva, že do obratu sa zahŕňa až hodnota realizovaných dodaní. To znamená, že ak by dodávateľ prijal platbu pred dodaním tovarov alebo služieb, táto suma do obratu nevstupuje. Namiesto toho do obratu vstúpi až celková hodnota dodaných tovarov alebo služieb, a to momentom ich dodania.

Ak zdaniteľná osoba prekročí obrat výlučne z dodaní týchto oslobodených poisťovacích a finančných služieb, zaznačí túto informáciu v žiadosti o registráciu.

Vykazovanie v daňovom priznaní

Platiteľ dane v daňovom priznaní na riadku 13 vykazuje aj dodanie oslobodených poisťovacích a finančných služieb. Tie sa vykazujú v zdaňovacom období, v ktorom vzniká daňová povinnosť. Daňová povinnosť vo všeobecnosti vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (resp. ukončením jej poskytovania služby). Pri prijatí platby pred dodaním ale z tejto platby vzniká daňová povinnosť už dňom jej prijatia.

Ak je teda zdaniteľná osoba už zaregistrovaná za platiteľa dane, pre účely vykazovania v daňovom priznaní musí sledovať nielen dodanie tovarov a služieb, ale aj prípadné prijatie platby pred ich dodaním. To sa samozrejme týka aj oslobodených finančných a poisťovacích služieb.

Výnimka z povinnosti podávať daňové priznanie

Bežný tuzemský platiteľ dane podáva po skončení každého zdaňovacieho obdobia daňové priznanie k DPH. Táto povinnosť sa ale nevzťahuje na platiteľa, ktorý v tuzemsku uskutočňuje výlučne plnenia oslobodené od dane. Ten je povinný daňové priznanie podávať až od zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikne povinnosť platiť daň zo zdaniteľného obchodu, ktorý nie je oslobodený od dane.

Ak teda zdaniteľná osoba prekročí obrat pre registráciu výlučne z dodania oslobodených poisťovacích a finančných služieb, nemusí podávať daňové priznania, aj keď je platiteľom DPH. Stačí ale, aby jej raz vznikla povinnosť platiť daň a počnúc týmto dodaním je už nastálo povinná daňové priznania podávať. Nemusí pritom nevyhnutne sama realizovať zdaniteľné plnenie. Stačí, ak jej daňová povinnosť vznikne ako príjemcovi plnenia. Takéto samozdanenie (tzv. reverse-charge), kedy sa daňová povinnosť prenáša z dodávateľa na príjemcu, sa najčastejšie uplatňuje napríklad pri

• prijatí služby od zahraničnej osoby,
• nadobudnutí tovaru z iného členského štátu EÚ, alebo
• dodaní nehnuteľnosti či stavebných prác medzi dvoma tuzemskými platiteľmi dane.

V niektorých prípadoch ale aj takto registrovaný platiteľ musí podávať daňové priznania od jeho prvého zdaňovacieho obdobia. Po presiahnutí obratu 50 000 eur sa platiteľom dane stáva až od 1. januára nasledujúceho roka. Ak ale v období medzi presiahnutím obratu a koncom roka dodá v tuzemsku tovar alebo službu, ktoré nie sú oslobodené od dane, povinnosť podávať daňové priznanie sa ho týka od okamihu, kedy je platiteľom dane.

Výnimka z povinnosti podávať priznanie sa však netýka iba novo zaregistrovaných platiteľov dane. Ani platitelia registrovaný pred 1.1.2025 už nemajú povinnosť podávať daňové priznanie, ak im doposiaľ v tuzemsku z dôvodu vybraných oslobodených činností nikdy nevznikla povinnosť platiť daň.

Kedy sa finančná služba považuje za dodanú?

Finančnou službou, ktorú bežní platitelia dane poskytujú najčastejšie, je poskytnutie úveru alebo pôžičky. Odplatou za túto službu je zvyčajne dojednaný úrok. Práve ten pre účely DPH predstavuje základ dane, ktorý sa vykazuje v daňovom priznaní. Pre vykázanie v správnom zdaňovacom období je ale potrebné určiť, kedy bola služba dodaná, prípadne kedy bola prijatá platba vopred, čo nemusí byť na prvý pohľad zrejmé.

Vždy je potrebné vychádzať z dohodnutých zmluvných podmienok, ako dohodnutá splatnosť istiny a úrokov, možnosť mimoriadnej splátky, prípadne predĺženie splatnosti. Tie sú kľúčové pri určení dňa, kedy sa služba považuje za dodanú. Tiež určujú, či je služba dodaná jednorazovo (väčšinou počas dlhšieho obdobia), opakovane alebo čiastkovo, a kedy sa splátka považuje za prijatie platby vopred, hoc služba ešte dodaná nebola.

Máte otázku k tejto téme?

Neváhajte kontaktovať našich odborníkov.