Konsolidačné balíčky priniesli viacero legislatívnych úprav, ktoré okrem iného zasiahli aj Zákonník práce. Jednou z  významných zmien je preformulovanie definície závislej práce, ktoré bude účinné od 1. januára 2026. Nová právna úprava vypúšťa z definície závislej práce podmienku výkonu práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, pričom upravená definícia by mala lepšie reflektovať prax, v  ktorej dnes už existuje viacero flexibilných foriem organizácie závislej práce – napríklad domácka práca, telepráca či pružný pracovný čas. Nová právna úprava tak reflektuje vysokú mieru autonómie zo strany zamestnanca v  organizovaní si svojho pracovného času. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať tento krok voči daňovým subjektom ako ústretový, zmena definície má zároveň napomôcť odhaľovaniu fiktívnych živností a  umožniť štátnym orgánom efektívnejšie kontroly tzv. švarcsystému. 

---

Švarcsystém označuje situáciu, kedy osoba vykonáva prácu pre spoločnosť na základe živnosti alebo inej podnikateľskej formy (zväčša jednoosobovej s.r.o.), hoci podľa reálnych pracovných podmienok ide o závislú prácu, ktorá by mala byť vykonávaná v pracovnom pomere. Ide teda o nelegálne nahrádzanie pracovného pomeru dodávateľsko-odberateľským vzťahom. 

Závislá práca bude od 1. januára 2026 definovaná v Zákonníku práce ako práca: 

1. pri ktorej existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, 

2. pri ktorej zamestnanec vykonáva prácu osobne pre zamestnávateľa, 

3. ktorá je vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa, 

4. ktorá je vykonávaná v mene zamestnávateľa. 

Práca s týmito znakmi môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne v inom pracovnoprávnom vzťahu. 

Pozor!  V prípade, ak zamestnávateľ využíva na závislú prácu osobu, s ktorou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah, dopúšťa sa nelegálneho zamestnávania. V  takomto prípade zamestnávateľovi hrozí pokuta od 4 000 eur až do 200 000 eur a  tiež zápis do verejne dostupného zoznamu zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a s tým spojený zákaz čerpania dotácií ako aj zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Sankcia však hrozí aj osobe, ktoré závislú prácu nelegálne vykonáva, a  to vo forme pokuty do 331 eur. 

Správne nastavenie pracovných vzťahov a  dokumentácie je kľúčové na minimalizáciu rizika švarcsystému a súvisiacich sankcií. Spoločnosti by teda mali klásť dôraz na znenie uzatváraných zmlúv (či už pracovných alebo dodávateľsko-odberateľských), ktoré by mali vždy odrážať skutočný charakter vzťahu. V  prípade kontroly je totiž uprednostnený skutočný obsah právneho úkonu nad jeho formu.  

• Ako teda nastaviť pracovné vzťahy tak, aby Vám nehrozili riziká? 

• Sú Vaše existujúce zmluvy nastavené tak, aby odrážali reálny spôsob spolupráce? 

• Môžu byť niektoré Vaše obchodné alebo zmluvné vzťahy orgánmi kontroly posúdené ako závislá práca? 

• Máte správne upravené procesy prideľovania práce, kontroly, odmeňovania či používania pracovných prostriedkov? 

• Používate kombináciu pracovných zmlúv a dodávateľských vzťahov – a potrebujete preveriť, či je ich nastavenie v súlade s legislatívou? 
  
• Viete, ktoré prvky v zmluvách alebo v každodennej praxi predstavujú najväčšie riziko švarcsystému? 

Ak uzatvárate zmluvy s  externými dodávateľmi a  potrebujete posúdiť ich znenie, neváhajte sa obrátiť na našich odborníkov.