Nikto na to nechce myslieť dopredu, ale organizácie musia byť pripravené aj na možnosť, že niekto zo zamestnancov náhle zomrie. Tu je niekoľko skutočností, ktoré by ste mali vedieť.  

Pracovný pomer zaniká dňom úmrtia zamestnanca  ( §59 ods 4 ZP ).  Zákonník síce spomína len  pracovný pomer ako vzťah založený pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ale smrť spôsobuje aj zánik pracovnoprávneho vzťahu na základe dohôd, nakoľko zaniká podmienka vykonávania prác osobne zamestnancom.  

Netreba zabúdať na skutočnosť, že pracovný pomer automaticky zaniká aj v prípade, ak sa o smrti zamestnanca dozvie zamestnávateľ s oneskorením.  

Povinnosťou zamestnávateľa je po skončení pracovného vzťahu túto skutočnosť nahlásiť ako do Sociálnej poisťovne, tak aj do príslušnej zdravotnej poisťovne v lehote do 8 pracovných dní.   

V  zmysle  § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení  je zamestnávateľ povinný  predložiť  evidenciu na účely sociálneho poistenia, podaním  Evidenčného listu dôchodkového poistenia , ktorý je je rozhodujúcim podkladom pre určenie nároku na pozostalostný dôchodok a  výpočet výšky dôchodku.  

• ako dátum zániku pracovného pomeru sa na ELDP uvádza dátum totožný s dátumom úmrtia zamestnanca 

• v oddiele II. sa v rubrike obdobie dôchodkového poistenia do … uvádza dátum bezprostredne predchádzajúci dňu úmrtia zamestnanca 

• v rubrike „VZ“ sa uvedie suma vymeriavacieho základu dosiahnutá do dňa, ktorý bezprostredne predchádza dátumu úmrtia zamestnanca 

Zamestnávateľ je povinný po úmrtí zamestnanca vystaviť Potvrdenie o príjmoch, ak zosnulému do dňa úmrtia vyplatil zdaniteľnú mzdu, alebo príjmy zo závislej činnosti podliehajúce dani . 

Do potvrdenia sa započítavajú nároky do výšky štvornásobku priemerného zárobku, ktoré prechádzajú priamo na manžela, deti, alebo rodičov žijúcich v spoločnej domácnosti.  

Potvrdenie o  príjmoch sa doručuje dedičovi, alebo osobe určenej správcom dane a odporúča sa vystaviť ho bezodkladne, aby bolo možné včas podať daňové priznanie za zosnulého . 

Povinnosť podať daňové priznanie za zomrelého sa vzťahuje na jeho dediča, prípadne na osobu, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 Zákonníka práce. Ak je dedičov viac, je potrebná ich dohoda, kto z nich priznanie podá. Ak sa dediči nedohodnú, dediča povinného podať daňové priznanie určí správca dane.  

Nárok na výplatu mzdy má rodina   

Vo väčšine prípadov dlhuje zamestnávateľ zamestnancovi v okamihu úmrtia minimálne prislúchajúcu časť poslednej mzdy.   

Podľa § 35 ods.1 Zákonníka práce prechádzajú mzdové nároky až do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku postupne priamo na manžela, deti a rodičov zamestnanca, ak s ním žili v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.  To všetko sa deje mimo dedičského konania, a teda zvyčajne v priebehu niekoľkých týždňov.  Ak však takéto osoby nie sú, prípadne je nárokovaná čiastka vyššia než 4 priemerné platy, stávajú sa aj mzdové nároky predmetom dedičského konania.  

Čo s  dlhom zamestnanca?   

Je to síce zriedkavé, ale môže nastať aj situácia, že zosnulý má voči zamestnávateľovi dlh, napr. nesplatenú pôžičku. 

Podľa Zákonníka práce  peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov:  

• ktorých sa právoplatne rozhodlo   

• ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy 

• na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie 

Peňažné nároky zamestnávateľa po smrti zamestnanca ostávajú zachované, ak sa o nich právoplatne rozhodlo za života zamestnanca, napr.  rozhodnutím súdu.  

Zamestnancov dlh voči zamestnávateľovi však nie je možné strhnúť  zo mzdy vyplatenej pozostalým.  Zamestnávateľ si ho môže uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní.  

Smrť v  dôsledku pracovného úrazu  

Ak zamestnanec na následky pracovného úrazu alebo v dôsledku choroby  z povolania zomrie,  pozostalým môže vzniknúť nárok na:  

• jednorazové odškodnenie (manžel/ka a každé nezaopatrené dieťa zosnulej osoby) 

• pozostalostnú úrazovú rentu  

• náhradu nákladov spojených s  pohrebom ( 238/1998 Z. z. ) 

Zamestnávateľ je povinný: 

-písomne oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz (najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o  tomto pracovnom úraze dozvedel) 

-predložiť Sociálnej poisťovni záznam o  pracovnom úraze 

-predložiť Sociálnej poisťovni výsledky vyšetrovania inšpektorátom práce, orgánom dozoru, prípadne polície 

Otázka jednorazového odškodnenia  sa zvyčajne začína riešiť až po dôkladnom vyšetrení všetkých okolností.  

Suma maximálneho jednorazového odškodnenia platná od 01.01.2025 predstavuje  pre  : 

• manžela, alebo manželku – sumu 77.195,70 eur.  

• nezaopatreného dieťa zosnulej, alebo zosnulého  jedna polovicu toho, čo manželka, alebo manžel. Ak je detí viac, celkový súčet ich jednorazových odškodnení nesmie presiahnuť maximálnu sumu určenú zákonom.  Maximálna výška úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí je rovnako vo výške 77.195,70  eur.   

Smrť zamestnanca je citlivá a právne náročná situácia. Správne nastavené postupy vopred uľahčia zamestnávateľovi zvládnutie všetkých legislatívnych povinností, minimalizujú riziko pochybenia a zároveň zabezpečia rýchlu a dôstojnú podporu pozostalým. Z  toho dôvodu odporúčame mať aj pre takýto prípad Internú smernicu , ktorá popisuje postup pri úmrtí zamestnanca (kontakty, zodpovedné osoby, poradie úkonov).