V súčasnej dobe podniky čelia neustále rastúcim nárokom na plnenie administratívnych a vykazovacích povinnosti, čo prináša potrebu zefektívniť vnútorné procesy k plneniu týchto legislatívnych požiadaviek. Samotný proces stanovenia a dokumentovania cien transakcií medzi závislými osobami môže pre podniky predstavovať značnú finančnú a administratívnu záťaž. Správne stanovenie cien kontrolovaných transakcií je však kľúčové nie len pre určenie základu dane spoločnosti, ale aj pre správnu alokáciu príjmov medzi jednotlivými krajinami.

Zjednodušený prístup k stanoveniu cien vnútroskupinových transakcií je preto riešením, ktoré umožňuje optimalizovať náklady a zároveň zabezpečiť súlad s požiadavkami transferového oceňovania.

Slovenská legislatíva síce explicitne neupravuje možnosť ani podmienky uplatnenia zjednodušeného prístupu pri stanovení cien vnútroskupinových služieb s nízkou pridanou hodnotou, umožňuje však postupovať v súlade s metodikou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).  Smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní sa samostatne venuje aj službám s nízkou pridanou hodnotou. Táto Smernica sa považuje za všeobecne uznávaný výkladový prostriedok, vďaka čomu je zabezpečená akceptácia aplikácie zjednodušeného prístupu.

Na aké služby sa zjednodušený prístup vzťahuje?

Možnosť uplatnenia zjednodušeného prístupu sa vzťahuje na vnútroskupinové služby, ktoré poskytuje jeden alebo viacero členov skupiny závislých osôb pre jedného alebo viacerých členov takejto skupiny. Dôležitý je však v tomto prípade charakter poskytovaných služieb, ktorý nemôže zodpovedať charakteru hlavnej činnosti skupiny závislých osôb. Zjednodušený prístup sa teda vzťahuje na služby podporného charakteru, ktoré nevyžadujú použitie jedinečného hmotného majetku či prevzatie významného rizika a ani takýto majetok a riziko nevytvárajú.

Smernica OECD uvádza príklady služieb, ktoré za splnenia vyššie uvedených podmienok môžu byť považované za služby s nízkou pridanou hodnotou. Medzi tieto služby patria okrem iného služby účtovníctva, auditu, správy pohľadávok, služby v oblasti ľudských zdrojov či administratívne služby.

Alokácia nákladov a aplikácia ziskovej prirážky pri službách s nízkou pridanou hodnotou

Výhodou zjednodušeného prístupu je práve prístup k alokácií nákladov a stanoveniu ziskovej prirážky, ktorý znižuje náročnosť dodržiavania predpisov a poskytuje väčšiu istotu akceptácie cien zo strany správcu dane.

Pri uplatňovaní zjednodušeného prístupu je v prvom kroku potrebné vyčísliť hodnotu ročných nákladov spojených s poskytovaním služieb s nízkou pridanou hodnotou, pričom sa zohľadňujú priame a nepriame náklady vynaložené všetkými členmi skupiny. Zároveň je potrebné vylúčiť náklady, ktoré prinášajú úžitok výlučne spoločnosti, ktorá túto činnosť vykonáva. Následne sa náklady alokujú medzi jednotlivých členov skupiny pomocou vhodného alokačného kľúča, ktorý reflektuje úžitok jednotlivých spoločností v skupine z poskytovaných služieb. Predpokladá sa istá konzistencia pri používaní alokačného kľúča pri rovnakej kategórii služieb.

Vzhľadom na charakter služieb a možnosť uplatnenia stanovenej ziskovej prirážky sa za  najvhodnejšiu metódu transferového oceňovania považuje metóda zvýšených nákladov. Zjednodušený prístup pri stanovení ceny spočíva v uplatnení ziskovej prirážky vo výške 5% na vyčíslené náklady. Táto prirážka môže byť vyššia alebo nižšia, ak to okolnosti transakcie vyžadujú, v takomto prípade však treba disponovať vhodnou argumentáciou pre jej zdôvodnenie.

Tento prístup zabezpečuje, že stanovená cena zodpovedá princípu nezávislého vzťahu bez potreby jej ďalšieho preukazovania prostredníctvom analýzy porovnateľnosti (tzv. benchmark analýza).

Dokumentácia a vykazovacie povinnosti vyplývajúce zo zjednodušeného prístupu

Podniky, ktoré sa rozhodnú uplatňovať zjednodušený prístup sa však dokumentačnej povinnosti nevyhnú. Dokumentácia týkajúca sa služieb s nízkou pridanou hodnotou pozostáva predovšetkým z popisu jednotlivých kategórií služieb s nízkou pridanou hodnotou, identifikácie príjemcov služieb a odôvodnenia klasifikácie týchto služieb ako služieb s nízkou pridanou hodnotou. Taktiež je nevyhnutné preukázať potrebu poskytovania jednotlivých kategórií služieb v rámci skupiny, úžitky plynúce z ich poskytovania, spôsob kalkulácie spojených nákladov, vrátene ich presnej identifikácie a uplatneného alokačného kľúča. Stanovený alokačný kľúč, ako aj povinnosť riadiť sa dohodnutými alokačnými pravidlami, by mali vychádzať z uzavretých písomných zmlúv či dohôd o poskytovaní služieb v rámci skupiny.

Zjednodušený prístup pri stanovení cien vnútroskupinových služieb s nízkou pridanou hodnotou predstavuje efektívne riešenie naplnenia požiadaviek transferového oceňovania pre nadnárodné skupiny. Výhodou je nielen nižšia administratívna záťaž vychádzajúca zo skutočnosti, že pre preukázanie ceny nie je potrebná obšírna analýza porovnateľnosti,  ale aj nižšia rizikovosť pri preukazovaní stanovenej ziskovej prirážky v prípade preverovania zo strany správcu dane.

Potrebujete poradiť v danej téme?

Neváhajte sa obrátiť na našich špecialistov.