OECD rozšírilo komentár k článku 5 Modelovej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia o nové odseky (44.1 – 44.21), ktoré reagujú na rastúci trend práce z domu alebo iného miesta v inom štáte. Zmeny prinášajú jasnejšie kritériá na posúdenie, či takéto miesto výkonu práce zamestnanca predstavuje stále miesto podnikania spoločnosti v zahraničí (tzv. „permanent establishment“). 

Prinášame Vám prehľadné zhrnutie kľúčových zmien a zásad: 

• Rozhodnutie, či ide o stále miesto podnikania, závisí od konkrétnych faktov a okolností, nie od formálnych zmlúv (zásada obsahu nad formou, resp. substance over form) 

• Rozhodujúca je trvalosť využívania tohto miesta v zahraničí, a teda miesto musí byť využívané dlhodobo a pravidelne. Krátkodobé alebo prerušované využívanie sa nepovažuje za trvalé. 

• Dôležitú úlohu zohráva percentuálny rozsah pracovného času pri výkone práce formou homeofficu. Ak jednotlivec pracuje z domu alebo iného miesta menej ako 50 % pracovného času počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia, spravidla nejde o miesto podnikania. 

• Kľúčovým faktorom je, či podnik má obchodný resp. komerčný dôvod na prítomnosť osoby v danom štáte (napr. kontakt so zákazníkmi, dodávateľmi, poskytovanie služieb vyžadujúcich fyzickú prítomnosť). 

• Prípravné alebo pomocné činnosti: Aj keď by miesto spĺňalo kritériá trvalosti, nebude považované za stále miesto podnikania, ak sa tam vykonávajú len prípravné alebo pomocné činnosti. 

• Dôležitá výnimka: Ak podnik umožňuje prácu z domu len z dôvodu zníženia nákladov alebo udržania zamestnanca, nejde o komerčný dôvod. 

Prečo je dôležité venovať náležitú pozornosť aj tejto téme? 

Nové pravidlá prinášajú jasnejšie kritériá pre cezhraničné home office usporiadania a pomáhajú predísť sporom o vznik stálej prevádzkarne. Firmy by mali prehodnotiť svoje politiky práce na diaľku, aby minimalizovali riziko vzniku daňovej povinnosti v druhom štáte.